Zelené je malebná dedinka v severnej časti Novohradu, asi 2 km od mesta Poltár. Na ľavom brehu rieky Ipeľ stojí obdĺžniková budova s plochou strechou, pripomínajúca staroveké grécke stavby. V nízkom trojuholníku múrov a strechy kostola je veľkými literami napísané „DEO“.
S kostolom v Zelenom, ktorý vybudovali v r. 1832 – 1837, sa spája povesť o Máriinom zlomenom srdci. O jeho postavenie sa zaslúžila veľkomožná pani Mária Tihányi, rod. Hodosy de Hodos, mladá manželka zemepána Františka Tihányiho de Ebeczk, rímskeho-katolíka, ktorý bol prvým nógradským vicišpánom, neskôr temešským grófom, hlavným išpánom a kráľovským dvorným radcom.
Mladá pani zemepánka bola evanjelička a vynikala kresťanskými cnosťami, láskavosťou, prajnosťou a bohabojnosťou. Jej manžel gróf Tihányi vyslovil prísahu, že ak mladá pani porodí dediča, dá postaviť pre zelenianskych evanjelikov kostol. (Údajne cítil výčitky svedomia, pretože v r. 1825 dal krvavo potlačiť sedliacke povstanie práve v Zelenom.) Narodenie túžobne očakávaného dieťaťa mladá grófka neprežila a neprežilo ani dieťa.
Temišský gróf a hlavný išpán František bol zdrvený žiaľom, sa znovu oženil a manželstvo bolo požehnané deťmi. Nezabudol však na svoju prísahu a sľub nebohej manželke splnil. Vytvoril všetky podmienky a daroval finančné prostriedky potrebné na postavenie chrámu. Dal postaviť neveľký klasicistický tolerančný kostol bez veže a spolu s ním venoval aj vnútorné zariadenie. Jeho najzvláštnejšou súčasťou, ktorá nemá v slovenských kostoloch obdobu, je zvláštne súsošie z bieleho mramoru s epitafom, zhotovené v Budapešti. Tvoria ho tri smútiace ženské postavy a v popredí je socha leva. Chovali ho v pánovom kaštieli a údajne od žiaľu za paňou, ktorú mal veľmi rád, odmietol po jej smrti prijímať potravu a uhynul. O tragicky ukončenom živote, nenaplnenej nádeji a splnení posvätného sľubu hovorí aj nápis na súsoší.
Chrám Boží v Zelenom bol posvätený 16. Nedeľu po Svätej Trojici, a to 6.9.1837.